K náležitému zisťovaniu skutkového stavu. Nezlučiteľnosť povolania advokáta s postavením agenta v trestnom konaní

I. Náležité zistenie skutkového stavu veci, resp. dokázanie viny, nikdy nemôže byť nadradené ani zásade stíhania zo zákonných dôvodov a ani právu na zákonný proces, pretože by to viedlo k snahe dosiahnuť „pravdu“ za každú cenu, teda aj za cenu porušenia zákona. Trestné stíhanie je vždy nevyhnutné vykonávať len v súlade so zákonom, a preto postup príslušných orgánov, ktorého cieľom je tiež náležité zistenie skutkového stavu veci, musí byť vždy v súlade so zákonom. Žiadnymi limitmi neobmedzené objasňovanie trestných činov by viedlo k zničeniu mnohých spoločenských a osobných hodnôt a zákonný postup štátnych orgánov je sám osebe hodnotou, ktorá je imanentným princípom demokratického a právneho štátu (Čl. 2 ods. 2 Ústavy SR) a umožňuje ochranu ďalších práv a právom chránených záujmov.

Preto rešpektovanie a dodržiavanie zákona i v procesnom postupe orgánov činných v trestnom konaní a súdu je základným predpokladom na zákonné a spravodlivé rozhodnutie súdu o vine obžalovaného, bez ktorého nemožno hovoriť ani o zákonnom, a ani o spravodlivom rozhodnutí súdu.

II. Povolanie advokáta je nezlučiteľné s postavením agenta. Advokát je pri výkone svojho povolania viazaný ústavou, zákonmi a pokynmi klienta. Vzťah medzi advokátom a klientom je dôverným vzťahom, chráneným zákonom. Ustanovením za agenta vystavuje advokát svojho klienta nebezpečenstvu vyzradenia dôverných informácii, ktoré požívajú štátom uznanú povinnosť mlčanlivosti, polícii. Za informácie sa pritom nepovažujú len informácie od klienta, ale aj získané v súvislosti s ním. Na neprípustnosť porušenia dôverného vzťahu nemá vplyv ani skutočnosť, že by advokát vystupoval ako agent v inej trestnej veci, nesúvisiacej s jeho klientom, nakoľko pri výkone advokácie dochádza k rokovaniam medzi obhajcami spoluobvinených, ako i k substitúcii pri zastupovaní klientov, čím by mohlo dôjsť k získaniu informácie iným advokátom pôsobiacim ako agent. Kumuláciou osoby advokáta a agenta by teda boli potenciálne dotknuté oprávnené záujmy klientov, ktorým by advokáti nemohli garantovať nedotknuteľnosť ich záujmov v prípade svojej angažovanosti ako agentov. Za takej situácie by advokáti de facto nepracovali pre svojich klientov, ale štát, čím by sa narušilo rozdelenie postavenia orgánov činných v trestnom konaní, obhajcov a súdov. Ustanovením advokáta za agenta dochádza k narušeniu vážnosti postavenia advokáta, ktorý koná podľa pokynov polície, a tým aj k zníženiu dôstojnosti a dôveryhodnosti celého advokátskeho stavu. Za situácie, že by súdy akceptovali pôsobenie advokátov v postavení agentov, obvinení by nemali istotu, že obhajca, ktorého si zvolili, alebo im bol ustanovený, nespolupracuje s políciou a neporuší povinnosť mlčanlivosti, resp. polícia získa informácie, ktoré by obvineným mohli privodiť ďalšie trestné stíhanie. Takéto konanie advokáta je neželateľné i vo vzťahu k odhaľovaniu trestnej činnosti inej osoby, ktorá nie je jeho klientom, práve z dôvodu dokumentácie a koordinácie činnosti agenta políciou. Tým je priamo dotknutá dôvernosť informácií klientov, ktoré by v zmysle ustanovenia § 88b ods. 12 Tr. por. mohli byť použité v inom konaní, a to o obzvlášť závažnom trestnom čine, korupcii a trestnom čine zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 Tr. zák. V súlade so zákonom o advokácii je advokát oprávnený porušiť povinnosť mlčanlivosti v prípade zákonnej povinnosti prekaziť spáchanie trestného činu. Za konanie smerujúce k prekazeniu trestného činnosti nemožno považovať napomáhanie polícii priamym pôsobením vo vzťahu k páchateľovi a jeho navádzania na dokonanie trestného činu, ani prijatie postavenia agenta. Agent je jedným z prostriedkov operatívno-pátracej činnosti polície, pričom by ním mal byť hlavne príslušník Policajného zboru. Na odhaľovanie trestných činov korupcie možno za agenta ustanoviť aj civilnú osobu. Aj keď Trestný poriadok nevymedzuje okruh civilných osôb, ktoré nemôžu vystupovať ako agenti, je tento inštitút nezlučiteľný s inštitútom obhajoby v trestnom konaní. Použitím agenta advokáta sa nielen zasahuje do nezávislého konania advokáta, ale aj do ústavou garantovaných práv občanov, resp. obvinených na obhajobu. Dovolací súd k veci tiež uvádza, že v danom prípade mala polícia k dispozícii aj iné prostriedky na odhalenie a usvedčenie páchateľa, ktoré by boli (len sčasti) komplikovanejšie. Použitím primeraných informačno-technických prostriedkov a prostriedkov operatívno-pátracej činnosti, napr. sledovaním a vyhotovením obrazových a zvukových záznamov zo stretnutí medzi svedkyňou a obvineným, sa dali dosiahnuť rovnaké ciele a páchateľ mohol byť takisto zadržaný na mieste činu, ako v spolupráci s agentom. Ustanovenie advokátky za agenta znamená úplné popretie zdôraznenej právnej argumentácie a z toho plynúcich konzekvencií a nemôže byť preto v súlade so zákonom, celkom odhliadnuc od toho, že (zároveň) absentovala aj podmienka podstatného sťaženia získania poznatkov využitím iných prostriedkov. Spôsob získania dôkazu - výpovede svedkyne mal potom vplyv na zákonnosť tohto dôkazu.